Historické nástroje, vysvetlené

Odkiaľ pochádza tento výraz

Wikipédia definuje historicky poučenú interpretáciu ako prístup ku klasickej hudbe, ktorý sa snaží byť verný prístupu, spôsobu a štýlu obdobia, v ktorom bolo dielo vytvorené. Stojí na dvoch pilieroch: interpretačnej praxi a dobových nástrojoch, ktorými môžu byť reprodukcie nástrojov používaných v danom čase. Hnutie sa rozvinulo v západných krajinách v polovici a v druhej polovici dvadsiateho storočia, najprv pre stredovekú, renesančnú a barokovú hudbu, a dnes zahŕňa aj klasicistický a romantický repertoár.

Struny z čriev

Struny z čriev sa vyrábajú z čriev oviec, hovädzieho dobytka a iných zvierat; mačky sa na ne nikdy nepoužívali, napriek názvu „catgut“. Pred druhou svetovou vojnou boli mnohé husle, lutny a gitary osadené týmito strunami a v polovici dvadsiateho storočia sa stali populárnymi oceľ a nylon. Črevá sú veľmi citlivé na vlhkosť, preto sa ich výška tónu mení s vlhkosťou vzduchu a pri kontakte s potom sa môžu strapkať. Hudobníci hnutia historicky poučenej interpretácie ich stále používajú, aby znovu vytvorili, ako zneli klasická, baroková a renesančná hudba, keď bola nová.

Kovania a mašle

Článok na Wikipédii o barokových husliach uvádza, že podbradník, ktorý sa dnes bežne používa, bol vynájdený až na začiatku devätnásteho storočia a že ramenné podložky sú vynálezom dvadsiateho storočia. Opisuje tiež barokové sláčiky ako rovné alebo mierne von vyhnuté, na rozdiel od výrazného vnútorného zakrivenia moderného sláčika, ktoré spája s dizajnom Françoisa Tourta v neskorom osemnástom storočí. Neskoršie zmeny huslí a sláčika podľa neho zvýšili celkový zvuk a hlasitosť nástroja.

Fortepiano

Fortepiano je raný klavír. Wikipédia opisuje kožou potiahnuté kladivká, tenké struny podobné čembalovým a ľahšiu skriňu, ktorá vo väčšine príkladov nemá kovový rám. Má ľahší úder a jemnejší tón s kratším dozvukom a v Mozartovej dobe malo rozsah približne päť oktáv oproti viac ako siedmim na modernom klavíri. Mozart obdivoval Steinove fortepiána, ale vlastnil jedno od Antona Waltera, ktoré kúpil za približne 900 florénov. Koncert len so sláčikovými nástrojmi ho nezahrnie.

Prirodzený roh

Prirodzený roh nemá ventily. Podľa Wikipédie hráč mení tóny perami, posúva výšku tónu pohybom ruky v ozvučnici a mení ladenie výmenou nástavcov. Zatváranie ozvučnice rukou zvyšuje výšku tónu až o približne poltón a tiež mení farbu tónu. Nástavce boli bežne používané už v roku 1740 a prirodzený roh zostal v používaní až do objavenia ventilových rohov na začiatku devätnásteho storočia. Mozartov Koncert pre roh č. 4 sa dnes hráva na oboch typoch.

Ladenie

Od roku 1939 sa tón A nad stredným C zvyčajne nastavuje na 440 Hz a Wikipédia uvádza, že bežné je aj 442 Hz. Barokové ladenie sa dnes nastavuje na 415 Hz, o poltón nižšie, a Wikipédia uvádza, že nástroje klasického obdobia, ako fortepiano, sa ladia na 427 Hz alebo, častejšie, na 430 Hz. Ladenie je jedným z dôvodov, prečo môže historicky poučená interpretácia znieť mierne odlišne, aj keď sú noty na papieri rovnaké.

Čo očakávať v kostole

Na rezervačnej stránke koncertu v kostole sv. Anny sa uvádza, že hudbu hrá sláčikový súbor hudobníkov z viedenských orchestrov na dobových nástrojoch. Neuvádza sa však, o aké nástroje ide, aké je ladenie ani aké skladby zaznejú. Fortepiano a prirodzený roh sú tu teda skôr kulisa než prísľub. Môžete však očakávať klasicistický program od Haydna, Mozarta, Beethovena alebo Schuberta v sále postavenej dávno pred väčšinou moderných koncertných siení.

Čítajte ďalej: Oplatí sa koncert v kostole svätej Anny?

Pre koho to nie je

Koncert na dobových nástrojoch nie je lepšou ani horšou verziou moderného koncertu. Je to iný zvuk. Ak máte radi plnú váhu veľkého orchestra alebo koncertný krídlový klavír, dobová interpretácia vám môže pripadať tichá. Ak chcete počuť, ako mohol znieť Mozartov svet, môže to byť najbližší zážitok, aký vám koncertný lístok ponúkne.